Tak trochu môj - Barbora Astor
Na tento príbeh
som bola veľmi zvedavá. Hneď po vydaní sa začal instagram hemžiť pozitívnymi recenziami,
tak som dúfala v oddychové čítanie.
Hlavná
hrdinka Becky pracuje v hoteli ako chyžná. Hneď na prvých stránkach sa stretáva s tajomným
chlapom, s ktorým si prežije rýchle chvíľkové vzplanutie. Eeee, ak by mňa začal
niekto len tak bozkávať, rovno by som mu jednu vrazila a točila sa na
odchod. Becky to však akosi nevadilo, proste prežila moment :D. A totálne pobláznila
hlavu sebe aj jemu, čo viac si želať?
Než som
začala čítať, vedela som, že sa jedná o instalásku, no prišla mi až
priveľmi rýchla, hlavne keď sa na zhruba prvých sto stranách stihli vziať.
Poznali sa týždeň? Takto, ja nemám problém s takýmto druhom zaľúbenia sa a začatenie
chodenia takmer okamžite. Mám to rada, len nie okamžite svadba, ale postupné
spoznávanie sa a vývoj vzťahu. Takže to medzi Becky a Haydenom bolo
na mňa príliš hrrr. Trošilinku mi prekážalo aj to, že som medzi nimi necítila
chémiu, trochu to ubralo na uveriteľnosti ich vzťahu.
Treba však
uznať, že Barbora píše dobre. Celé sa to čítalo pomerne rýchlo, ja som to
zhltla za jeden večer popravde. V niektorých momentoch som sa zasmiala,
zopár vtipných hlášok nesmelo chýbať. Najviac ma však dostávalo do kolien
oslovenie chlapci :D. Takmer okamžite som si ich predstavila ako pätnásťročných
pubertiakov a nie dospelých chlapov :D.
Mierne ma zamrzelo, že Becky a Hayden nemali až tak veľa spoločného priestoru. Hlavne teda Haydena tam bolo omnoho menej ako Becky, čo ma fakt mrzelo, hlavne keď to mal byť príbeh o nich dvoch. Osobne by som privítala možno aj viac z pohľadu Haydena po tej nehode.
Musím
povedať, že autorka v príbehu spojila dve moje obľúbené veci, hudbu a pečenie
:D. Trošičku by som uvítala viac zo zákulisia hudobnej časti skrz Haydena, ale
zase nemôžem mať všetko, no nie?
Celkovo
príbeh hodnotím ako priemer, teda dostáva 5 bodov z možných 10. Ak by som
bola pätnástka, asi by som sa šla z príbehu zblázniť a bola by som
maximálne uchvátená. Pätnástka však už nie som, takže sa na celý príbeh pozerám
kúsok inak. Nebolo to ani zlé, ale ani perfektné a ja verím, že autorka sa
nám v ďalšej časti ukáže šikovnejšia ako teraz. Veď cvičenie robí majstra ;).
Ďakujem Barborke za možnosť prečítať si knižku, vážim si to a prajem jej ešte veľa ďalších úspechov pri písaní.
Komentáre
Zverejnenie komentára