Tak trochu môj

Tak trochu môj - Barbora Astor

Na tento príbeh som bola veľmi zvedavá. Hneď po vydaní sa začal instagram hemžiť pozitívnymi recenziami, tak som dúfala v oddychové čítanie.

Hlavná hrdinka Becky pracuje v hoteli ako chyžná.  Hneď na prvých stránkach sa stretáva s tajomným chlapom, s ktorým si prežije rýchle chvíľkové vzplanutie. Eeee, ak by mňa začal niekto len tak bozkávať, rovno by som mu jednu vrazila a točila sa na odchod. Becky to však akosi nevadilo, proste prežila moment :D. A totálne pobláznila hlavu sebe aj jemu, čo viac si želať?

Než som začala čítať, vedela som, že sa jedná o instalásku, no prišla mi až priveľmi rýchla, hlavne keď sa na zhruba prvých sto stranách stihli vziať. Poznali sa týždeň? Takto, ja nemám problém s takýmto druhom zaľúbenia sa a začatenie chodenia takmer okamžite. Mám to rada, len nie okamžite svadba, ale postupné spoznávanie sa a vývoj vzťahu. Takže to medzi Becky a Haydenom bolo na mňa príliš hrrr. Trošilinku mi prekážalo aj to, že som medzi nimi necítila chémiu, trochu to ubralo na uveriteľnosti ich vzťahu.

Treba však uznať, že Barbora píše dobre. Celé sa to čítalo pomerne rýchlo, ja som to zhltla za jeden večer popravde. V niektorých momentoch som sa zasmiala, zopár vtipných hlášok nesmelo chýbať. Najviac ma však dostávalo do kolien oslovenie chlapci :D. Takmer okamžite som si ich predstavila ako pätnásťročných pubertiakov a nie dospelých chlapov :D.

Mierne ma zamrzelo, že Becky a Hayden nemali až tak veľa spoločného priestoru. Hlavne teda Haydena tam bolo omnoho menej ako Becky, čo ma fakt mrzelo, hlavne keď to mal byť príbeh o nich dvoch. Osobne by som privítala možno aj viac z pohľadu Haydena po tej nehode. 

Musím povedať, že autorka v príbehu spojila dve moje obľúbené veci, hudbu a pečenie :D. Trošičku by som uvítala viac zo zákulisia hudobnej časti skrz Haydena, ale zase nemôžem mať všetko, no nie?

Celkovo príbeh hodnotím ako priemer, teda dostáva 5 bodov z možných 10. Ak by som bola pätnástka, asi by som sa šla z príbehu zblázniť a bola by som maximálne uchvátená. Pätnástka však už nie som, takže sa na celý príbeh pozerám kúsok inak. Nebolo to ani zlé, ale ani perfektné a ja verím, že autorka sa nám v ďalšej časti ukáže šikovnejšia ako teraz. Veď cvičenie robí majstra ;).

Ďakujem Barborke za možnosť prečítať si knižku, vážim si to a prajem jej ešte veľa ďalších úspechov pri písaní.