Dcéra zimy

Dcéra zimy - Vladimíra Šebová

Okolo tejto knihy bol poriadne veľký boom ešte pred vydaním. Neodolala som a knižku som si kúpila. Slovanskú mytológiu mám veľmi rada, avšak príbeh o Morene a Vesne som ešte doteraz nečítala.

Morena bolo pre mňa skutočne skvelou postavou a veľmi ma bavila. Pri Vesne som ten pocit nemala, akosi mi prišla strašne všedná. Ale to vo veľkom vykryl ich sesterský vzťah, ktorý bol fakt skvelo napísaný. Hlavne teda ku koncu, kde ma obe sestry riadne prekvapili.

Ako ústrednú postavu v knihe vnímam hlavne Morenu. Prelínala sa tam totiž jej súčasnosť aj minulosť a ja také v knihách rada ^͜^. Ako záporná hrdinka bola pre mňa Morena neskutočne skvelá. Aj napriek tomu, že bola záporáčka, mala aj svoje svetlé stránky a mne osobne sa páčilo aj jej svojské vyjadrovanie a humor.

Ako som spomínala vyššie, slovanskú mytológiu a aj pri tejto knihy som sa tešila hlavne na tento prvok. Bol tam, ale nie v takej miere v akej som ho očakávala. Osobne si myslím, že knižka mohla byť kúsok hrubšia a zmestilo by sa tam tak viac postáv slovanskej mytológie. To by bolo perfektné.

Nejdem zase vravieť, že by bola Dcéra zimy zlá alebo tak. Mne sa fakt páčila a aj som ju prečítala pomerne rýchlo, hlavne vzhľadom k tomu, že mi začal semester a nevedela som kam skôr ˃͜˂.

Veľmi sa mi páčili slová, ktoré povedala Morena Vesne a sú aj na zadnej strane obálky: „Sú len dva spôsoby ako sa stať nesmrteľnou - narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.“ Ja som ani jednu nevnímala ako príšeru. Aj napriek tomu, že žili tak dlho, si podľa mňa v sebe niesli stále niečo ľudské. 

Dcéra zimy ma bavila a aj napriek celému tomu ošiaľu na instagrame môžem povedať, že som spokojná s tým čo Vladimíra Šebová napísala. Teda okrem toho, že by som uvítala kúsok viac strán a slovanskej mytológie, to mi fakt chýbalo.

Knižke dávam 7 bodov z možných 10 a som rada, že som mala možnosť stretnúť sa naživo s autorkou a ďalšími ľuďmi, ktorí mali na starosti spracovanie tejto peknej knižky ^͜^.