Čas na čítanie

Na začiatok sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, toľko odpovedí som ani nečakala. Každú jednu si vážim, čítanie vašich odpovedí bolo zaujímavé ^_^.

Čítanie je pre každého z nás určitou formou oddychu. Čo je však rozdielne, je obľúbená kniha, miesto a čas na čítanie, ale aj mnoho ďalších faktorov. Pre mňa osobne je čítanie akousi očistou po náročnom dni v škole. Keď sme ešte neboli pandémiou donútení sedieť doma a pracovať či sa učiť spomedzi štyroch stien, tak som čítanie s vyloženými nohami považovala za istý luxus. Pred rokom nikto z nás nebol pripravený na niečo takéto, takže prvé tri týždne som nemala veľmi čo robiť. Čas som si vypĺňala čítaním, takže asi nikoho neprekvapí, že som za ten čas prečítala asi tridsať kníh. Teraz je to už iné, akosi sme si zvykli na školu či prácu z domu, funguje to inak ako na začiatku a toho času už nemáme toľko. Aj tak mi stále dosť ľudí tvrdí, že mám času na rozdávanie.

Na instagrame aj fb stránke som sa Vás pýtala sedem otázok o čítaní a knihách. V ďalšom texte prejdem každú jednu otázku, spomeniem najčastejšie odpovede a pridám k tomu aj nejaký ten svoj názor. Tak poďme na to :).

Vo veľa odpovediach znelo, že preferovaný čas je práve večer a zvyčajne si čítate tak hodinku a viac. Niektorí z vás však čítanie počas týždňa nestíhate alebo ani naň nemáte chuť. To je celkom normálne, ja tiež veľakrát nemám chuť nič prečítať. Medzi odpoveďami sa však okrem večerného čítania objavilo aj čítanie počas cesty do a z práce, doobedu keď nie je škola a niekedy je pre študentov typické aj čítanie si počas prednášky. Priznám, že aj mne sa to podarilo :´D. Na moju obranu, nepreberalo sa nič, čo by som ešte nevedela.

Každý z nás si nájde čas na čítanie, je jedno kedy. Nakoľko však veľká väčšina odpovedí znela večer, dovolím si tvrdiť, že čítanie považujeme za skutočný oddych. Ja čítam večer hlavne preto aby som unavila oči a dokázala vôbec zaspať. Veľakrát sa mi však ale stane, že ma kniha pohltí natoľko, že som schopná čítať aj do druhej rána.

Otázka ohľadom formy knihy je isto veľmi diskutovanou v súčasnej dobe. Avšak aj napriek rozmachu ebookov a najnovšie aj audio kníh, si väčšina z vás vždy vyberie klasickú knihu. Predpokladám, že to je asi kvôli tomu pocitu držať knihu v ruke, dotýkať sa väzby a stránok. Ja mám rada hlavne vôňu novej knihy :D.

Dosť z vás sa vyjadrilo, že je vám jedno či sa jedná o klasickú knihu alebo ebook. Myslím, že Val to vystihla dobre, je jedno v akej forme je kniha, hlavný je príbeh. Musím však priznať, že ja vo väčšine uprednostním klasickú knihu, nakoľko zbožňujem počúvať zvuk otáčajúcich sa strán, je to upokojujúce. Na druhú stranu dosť využívam aj čítačku, hlavne keď čítam večer a v noci.

K audioknihe sa vyjadrilo len pár z vás. Buď si ju vypočujete jedine v aute alebo vôbec. Niektorí ste ešte audio knihu nevyskúšali. Ja som do audio knihy nikdy veľmi ísť nechcela, nakoľko som sa bála, že len čisto pri počúvaní zaspím. Rovnako som sa bála, že ak budem popri počúvaní niečo robiť, ujde mi dej a z príbehu si nebudem veľa pamätať. Dosť ma teda prekvapilo, že aj popri nejakej inej činnosti som si dokázala príbeh vychutnať a dokonca som si aj dosť zapamätala, príbeh som totiž počúvala na etapy :D Avšak aj napriek tejto milej skúsenosti radšej siahnem po klasickej knihe, prípadne ebooku.

Málokedy som sa stretla s otázkou kde si človek najradšej číta. Od vás najčastejšie padali odpovede posteľ, gauč a kreslo. Ja musím len súhlasiť, najlepšie sa číta v mäkkom a pohodlnom ^_^. Tiež ste spomínali, že sa tešíte na teplo a budete si môcť čítať na balkóne, terase či na záhrade v kresle. Na čítanie vonku sa veľmi teším aj ja. Konečne sa budem môcť vyvaliť na hojdačke, slniť sa a vychutnať si knihu.

V odpovediach sa objavila aj taká, ktorá bola pre mňa trochu prekvapivá. Niektorým je totiž jedno kde si čítajú, hlavne aby bolo v danej chvíli pohodlne a knihu si vychutnali. A to je asi to hlavné ^_^. Závidím, že dokážete čítať takmer kdekoľvek, ja s tým mám niekedy problém. Častokrát sa mi ale na fakulte stalo, že som sa na tichšom mieste oprela o stenu, vytiahla knihu a začala si čítať :D. Ako teraz pozerám odpovede, jedna tu sedí s mojim predchádzajúcim priznaním, tento raz však stačí ako opierka skriňa/knižnica. Som rada, že sa to nestáva len mne.

Čítanie na verejnosti, ako je napríklad kaviareň, mi nikdy veľmi nešlo. Jedine ak by som mala sluchátka v ušiach a v nich obľúbenú hudbu, ktorú rada počúvam pri čítaní. To ma privádza k otázke, či čítate v tichu alebo máte nejaký podmaz k tomu (vyjadriť sa môžete v komentároch)?

Pri tejto otázke bolo veľa rôznych odpovedí, časť z vás číta, respektíve sa snaží mať rozčítanú len jednu knihu. Druhá časť uviedla, že zvyčajne číta jednu až dve knihy súčasne. Tuším som našla odpoveď, ktorá ma slušne prekvapila. Mať rozčítaných dvadsať kníh je dosť veľký počet, klobúk dole. Ja som mala najviac tuším rozčítaných päť kníh naraz a už vtedy som si vypočula, či som normálna, že mám čítať pekne postupne.

Neviem ako vy čo, čítate viac kníh naraz, ale ja keď napríklad dostanem chuť na čítanie detektívky, tak po nej siahnem aj keď mám rozčítanú fantasy. Akosi mi to príde normálne. Skôr by som povedala, že je niekedy fajn mať rozčítanú detektívku, fantasy a nejakú romantiku. Tak si vpodstate oddýchnete, dostanete sa do nového sveta a ešte sa vám aj podarí odhaliť vraha :D.

Písali ste rôzne knihy a ja sa od vás nechám inšpirovať, niektoré totiž nepoznám. Veľa z Vás sa pravidelne vráti k obľúbenej knihe. Niektorí však nemáte toľko času aby ste si dali rereading obľúbenej knižky, čo je trošku škoda, k obľúbenému sa treba vrátiť. Dúfam, že si čoskoro nájdete čas na svoje obľúbené dielo^_^.

Teraz sa poďme pozrieť na knižky, ktoré sú vám najmilšie. Častokrát sa opakovali knihy a knižné série, na ktoré nedám dopustiť ani ja. Napríklad taký Harry Potter. Ja som ho prvý raz čítala ešte na základnej škole a odvtedy si pravidelne dávam každý rok okolo Vianoc rereading. Ďalšou sériou, ktorú spomenula Majka, sú Tieňolovci od C. Clare. Neviem ako vy, ale ja som do tejto série pekne spadla. Doma síce ešte nemám všetky knižky, ale pracuje sa na tom a rozhodne si dám rereading aj tejto série.

Rovnako ste spomínali knižky, ktoré boli mojim detstvom. Anna zo Zeleného domu či Malý princ sú rozhodne krásne príbehy, ktoré by si malo prečítať čo najviac ľudí. K týmto knižkám by som zaradila aj Narniu, ktorá je tiež neskutočne čarovná.

Aby som však spomenula aj iné žánre, nedá mi nespomenúť aj trošku pikantnejšiu literatúru. Čítali ste Gabrielovo inferno? Ak nie, tak určite odporúčam. Príbeh totiž ponúka aj prepojenie s literatúrou a konkrétnym autorom a jeho dielom.

Tiež bola spomenutá aj séria Placebo od slovenskej autorky Baji Dolce, rovnako aj Džínsové denníky od Zuzky Šulajovej. Je pekné vidieť, že aj domáca tvorba má miesto vo vašich knižniciach a srdciach ^_^.

Ak by som mala pokračovať s vymenúvaním kníh, ktoré ste spomínali, bola by som tu ešte veeeľmi dlho :D. Na záver už len dodám, že každá jedna kniha je zaujímavá a tie čo nepoznám, si isto raz prečítam.

Musím povedať, že na odpovede k tejto otázke som sa tešila. Ja som doposiaľ odložila a nedočítala asi tri knižky. Často sa mi však stáva, že čítam knihu, ktorá ma nejak extra nezaujala, len som zvedavá na jej koniec.

Niektorí z Vás knižku odložia a buď sa k nej vrátia o nejaký čas alebo ostane na poličke. Tiež ste sa poniektorí vyjadrili, že knižku radšej posuniete ďalej než aby mala ostať na poličke len tak.

Vo väčšine ste sa však vyjadrili, že knižku dočítate. Niekedy to však trvá dlhšie, prípadne knihu na určitú dobu odložíte a neskôr sa k nej vrátite. A to je pekné, dať knižke aj autorovi druhú šancu.

Musím povedať, že Valéria z @knizny_predator pekne povedala, že ak je knižka na recenziu a nezaujme ju, dočíta ju, prípadne ju aspoň prelistuje aby vedela o čom je a prečíta si záver. Stále je to lepšie ako recenznú knižku odložiť úplne. Ja to mám dosť podobne ak sa jedná o recenznú knižku a veľmi ma nezaujala. Do čítania sa trochu musím nútiť, ale vždy ju dočítam. Stáva sa mi to však málokedy.

Nie každá kniha nám sadne a dôvody sú rôzne. Dlhé opisy, málo dialógov a nudný dej, jedny z mála dôvodov na odloženie knihy. Priznávam, ani mne moc nesedí príbeh bez dialógov a s nedynamickým dejom. Vtedy aj dosť nadávam, téma knihy môže byť totiž zaujímavá a text bez dynamiky to skutočne môže poriadne pokaziť.

Rovnako čítanie pokazí aj nelogickosť deja, štylistika alebo ste niektorí spomenuli blbé, či lepšie povedané, nesympatické postavy. Tiež sa objavila odpoveď, že stačí aby sa postavy správali neustále ako malé deti.

Val z @v.knihach ma pobavila, ževraj  ju nezastaví pri čítaní nič, dokonca ani fakt, že ju kniha napríklad uspáva :D. Klobúk dole. Podobnú odpoveď som dostala aj od @1dreamworld0.

Tiež súhlasím, že od čítania môže odradiť aj snaha autora nasilu zaujať alebo keď z knihy cítiť priveľké ego autora. Čítala som pár takých kníh, ktoré na mňa takto pôsobili, a teda nebolo to veľmi príjemné čítanie.

 

A práve sme sa dostali na koniec tohto článku, najdlhšieho čo som kedy napísala :D. Ďakujem, že ste sa toľkí zapojili a dali vedieť vaše názory. Ak vám popri čítaní čokoľvek napadlo a chcete sa podeliť, v komentároch máte priestor, budem len rada :).

Za pomoc pri edite text ďakujem mojej kamoške Johny :).