Zajtra bude včera

Zajtra bude včera - kolektív autorov

Do rúk sa mi dostala ďalšia zbierka poviedok, tento raz som sa pozrela na zúbok súčasným sci-fi autorom. Našla som kopu známych mien, ku ktorým viem presne priradiť aj tvár, ale aj tých menej známych, ktoré som však s radosťou spoznala v rámci poviedok.

Niektoré poviedky sa mi čítali ťažko, iné boli na mňa moc dlhé a jedna ma celkom slušne vydesila a pripravila mi celkom nepríjemnú nočnú moru. Takže ak aj vám sa niekedy snívajú nočné mory z príbehov, neodporúčam čítať pred spaním. Na druhú stranu to zas dokazuje, že príbeh ma zaujal ^_^

Nebudem sa venovať každému jednému príbehu zvlášť, to by sme tu boli dlho :D. Poviedka, ktorá ma poriadne rozosmiala nepatrila nikomu inému ako Lenone Štiblaríkovej a niesla názov Výstava historických zručností. To čo my dnes pokladáme za normálne, budúcim generáciám prišlo divné, a to poriadne :D.

Poviedka Hladné jazero od Nadi Vojtekovej, ktorú spomínam vyššie, mala rozhodne zaujímavú  a desivú tému - nočné mory boli u mňa zaručené :´D. Viac túto poviedku rozoberať nebudem, nakoľko názov hovorí za všetko.

Tiež ma zaujala poviedka Hrdinové federace, ktorú napísal Martin Paytok. Zaujímavo ukazuje čo všetko dobré v sebe môžu ľudia skrývať a ako nás to prekvapí. Tiež poukazuje na moc televíznych médií, peňazí a ľudskosti. 

Keď som na zadnej strane videla meno Tona Stiffela, tešila som sa. Jeho zbierku poviedok som si obľúbila, rovnako aj štýl písania. Ani táto poviedka ma nesklamala. V zajatí času bola skutočne dobrá a niektoré časti som si musela prečítať opäť, aby som správne pochopila cestovanie v čase.

Pri názve Nositeľ príbehu som rozmýšľala o čom to bude. Rozhodne ma príjemne prekvapilo spojenie lekárky psychiatričky a jej pacienta. Realita spojená s realitou príbehov. Povedala by som, že je také na zamyslenie.

Posledná poviedka, ktorú spomeniem, je Nezabiješ od Kataríny Soyky. Pokusná umelá inteligencia, ktorá nakoniec ľuďom ukáže, že má pamäť a dokáže si spájať veci a vytvárať z nich celistvé obrazy, je rozhodne zaujímavá.

Kto videl aspoň zadnú stranu knihy vie, že väčšinu poviedok, ktoré som vyššie spomínala pochádzajú z konca. Je pravda, že práve tie mám v najčerstvejšej pamäti. Tým však nechcem povedať, že by ostatné poviedky boli zlé. Každá jedna mala niečo do seba :). Celej tejto zbierke dávam 7 z 10 bodov. Ďakujem vydavateľstvu Hydra za poskytnutie knižky.