Už niekoľko týždňov sa na Netflixe nachádza
k zhliadnutiu seriál Bridgerton. Nakoľko dostal tento seriál kopec
pozitívnych ohlasov, neodolala som a pustila som sa do pozerania aj ja.
Priznávam, že väčšinu seriálu som pozrela v priebehu jedného večera, noci
a kúsku skorého rána. Akosi som mala problém prestať sledovať. Keď som
dopozerala, bolo mi trochu ľúto, že to skončila, no zistenie, že seriál bol
natočený podľa knižnej predlohy Julie Quinn, ma nadchlo :D. Samozrejme, že som
do dvoch týždňov mala prečítané aj knihy, a to je ich prosím pekne osem.
Áno viem, mám skúškové, ale ako večerné čítanie to bola skvelá oddychovka.
Samozrejme ako býva zvykom, seriál sa od knihy líšil. Podstata prvej knihy Vévoda a já je zachovaná aj v seriáli. Upozorňujem, že ak ste nevideli seriál alebo ste nečítali knihu, v nasledujúcom texte sa môžu (a aj sa budú) vyskytovať spojlery.
Osobne vždy dávam prednosť knihe pred seriálovým/filmovým
spracovaním, tam sa akosi vždy zmestí viac a autor necháva priestor na
čitateľovu predstavivosť, hlavne čo sa týka výzoru postáv. Áno, autor ich
opíše, ale až fantázia čitateľa im dodá ten konkrétny tvar. A hneď
v tomto je odlišnosť seriálu a knihy. V seriáli je Daphne
predstavená ako najkrajšia debutantka sezóny, popritom v knihe ju autorka
označila za obyčajne vyzerajúcu. Rovnako s knihou nesedí v seriáli ani postava Simona Basseta. Ja osobne nemám nič proti ľuďom s tmavšou
pleťou, ale keď je postava vykreslená ako typický Angličan, isto nebude
v roku 1814 pobiehať po Londýne vojvoda s tmavou pleťou. Nič proti
hercovi, ten sa k Simonovi skutočne hodil.
Druhým takým rozdielom je aj to, že pre Daphne to nebola prvá
sezóna, ale druhá. Inak prebehlo aj zoznámenie Daphne a Simona. Pri
vymenúvaní rozdielov medzi knihou a seriálom by som mohla pokračovať ešte
ďalej, no spomeniem už len jednu vec, ktorá mi asi najviac liezla na nervy.
Tvorcovia seriálu totiž vložili do dej
postavy, ktoré ani v jednej z kníh nezohrali žiadnu úlohu. Taktiež
poskytli divákovi niečo, čo sa čitateľ v knihe dozvie vpodstate až
v štvrtej časti. Mne osobne práve tento posledný fakt vadil pri čítaní, nakoľko
mi to značne kazilo dojem :/.
Ak by sa ma niekto spýtal, ktorá z kníh a ktorý
príbeh o súrodencoch Bridgertonovcoch je ten naj, moja odpoveď by znela
neviem. Každý príbeh mal totiž niečo špecifické a končil šťastne. Klasika
romantika. Súrodenci Bridgertonovci sú rovnakí a predsa tak veľmi
rozdielni. Dokopy ich spája hlavne túžba po skutočnej láske a šťastí. Tak
ako vždy, cesta býva tŕnitá a nie zakaždým si postavy uvedomia, že človek
stojaci pred nimi je ten pravý. Ostatne to tak predsa býva, no nie?
Na knihách sa mi najviac páčil fakt, že každá ženská postava
mala vždy nejakú vlastnosť, ktorá bola zároveň dobrou aj zlou. Rovnako mali
skvelé pripomienky, trefné poznámky a dokázali ma neskutočne rozosmiať.
A teraz sa podržte, ale mojou top postavou celej série je lady Danburyová,
ktorá vždy povedala čo jej prišlo na jazyk a takmer nikdy ty nebolo práve
najlichotivejšie :D.
Mužské postavy boli tiež svojim spôsobom pestré, hlavne
neskutočne impulzívne, a to nielen súrodenci Bridgertonovci. Ich dni sa
skladali z povinností, vysedávania v klube a večerného chodenia
na spoločenské udalosti londýnskej smotánky. Práve na večierkoch sa samozrejme
našli vypočítavé mamičky, ktoré chceli slobodných mladíkov oženiť so svojimi
dcérami, a tak sa každoročne na začiatku sezóny začal lov na nevestu
a ženícha. Vďaka tomu vznikli skvelé situácie a pozoruhodné taktiky
ako dosiahnuť svoje, prípadne ako utiecť.
Ja osobne som teda viac za knihy, nakoľko mi toho poskytli
viac ako seriál. Avšak seriál nie je zlý, rozhodne to je príjemné spestrenie
a ja sa určite pozriem aj na ďalšiu sériu keď bude.
Čo preferujete vy?
Jsem u čtvrtého dílu knížek a rozhodně se mi líbí víc než seriál! Mimochodem, pro mě je zatím TOP scéna s včelou z druhé knížky :)))
OdpovedaťOdstrániťsúhlasím, tá scéna s včelou je skvelá :D
Odstrániť